Svätého Otca zažil aj v posledných chvíľach jeho života.

Svätý Otec bol pre neho veľkou oporou.

S rímskokatolíckym kňazom Košickej arcidiecézy sme sa rozprávali o jeho špecifickej službe.

Prečítajte si rozhovor, ktorý poskytol portálu Košice Online.

V 19. storočí zažívalo Uhorsko obdobie priemyselného rozkvetu, ktoré sa prejavilo aj v oblasti potravinárskej výroby a destilácie alkoholu. Likérový priemysel šťastne kombinoval lekárenské a kláštorné tradície s novodobým podnikaním a technológiami. V mestách ako Budapešť, Pécs, Bratislava, ale aj Košice vznikali továrne zamerané na výrobu likérov, destilátov a aromatizovaných alkoholických nápojov, ktoré často niesli povesť liečivých čír.

Článok s názvom „Húsvét“ (Veľká noc) bol napísaný Arankou Korpornyai – Prepeliczay, vyšiel v marci 1913 v košických novinách. V čase, keď Košice dýchali kultúrnou rozmanitosťou mnohých národov a jazykov, prinášal čitateľom nielen duchovné zamyslenie nad veľkonočnými udalosťami, ale aj pohľad na bohatú tradíciu ľudových zvykov, ktoré sa spájali s týmto kresťanským sviatkom. Text je tak nielen obrazom doby, ale aj kultúrnym mostom medzi súčasnosťou a minulosťou. Článok bol uverejnený v maďarských košických novinách Felsőmagyarország.

Písal sa 3. november roku Pána 1876. Príjemný deň v Košiciach sa rýchlo premenil na čierny deň v meste. „Vždy si zapisujem väčšie udalosti. Obedovali sme v paláci grófa Hadika-Barkóczyho. Zrazu nás prekvapila silná explózia, ktorá otriasla budovou a ozývala sa ako vzdialený hrom. Okolie sa zatriaslo, stoly a poháre na nich sa nebezpečne rozkývali a zacinkali. – Ó, toto je zemetrasenie! – zvolal gróf Hadik Béla. Všetci sme vyskočili a preľaknuto sme sa pozerali okolo seba.“

Na konci 19. storočia zažívali Košice významný urbanistický rozmach. V tomto období staviteľ Arpád Jakab so svojím bratom Gejzom na okraji vtedajšieho centra mesta, na Kossuthovej ulici (dnes Mlynskej) postavili reprezentačný palác. Poznáme ho ako Jakabov palác – jeden z architektonických klenotov Košíc. Bol prejavom ambícií, vkusu a spoločenského postavenia Jakabovcov – významnej rodiny košických staviteľov. Slúžil ako domov, podnikateľská základňa, nájomný objekt a pôsobil ako vizuálna dominanta mesta.

V košických lesoch nerastú len huby či lesné plody, ale v posledných rokoch aj lavičky so zvieracou a rozprávkovou témou. Nech už sa vydáte na prechádzku z Bankova, Ťahanoviec či z Furče, pomôcť oddýchnuť si vám pomôže niektoré z diel rezbára Dávida Máriássyho.

O projekte cyklistických Vrchárskych korún vás v rámci našej rubriky TuristicKE informujeme pomerne pravidelne. Počas sezóny s vami spoločne obchádzame vrcholy nám najbližšej VK Abova, no podobných korún je v Česku a Slovensku celkovo až 25.

Bruchá nafúknuté z kapustnice, oči unavené z upretého pohľadu na televíznu obrazovku. Dva dni spojené s hodovaním a polihovaním vytvárajú dostatočný základ pre túžbu ísť to všetko rozchodiť na čerstvý vzduch.

Rastlinný kostol nad obcou Debraď patrí medzi pozoruhodné unikáty východu. Kostol bez obvodových múrov či strechy, prerastený mohutnými stromami, púta pozornosť pútnikov i obyčajných turistov.