UPJŠ bola úspešná aj v kategórii mladý vedecký pracovník.

Jedinečná výstava v Ortodoxnej synagóge nám pripomína aj 120. výročie narodenia Lajči Báčiho.

Fiby niekoľko rokov pracoval ako programátor v budove, v ktorej dnes sídli múzeum.

Stále je tu akýsi nový začiatok.

Kamene zmiznutých Stolpersteine sú spomienkou na obete nacizmu. Dodnes bolo uložených takmer 100-tisíc kameňov v 27 krajinách po celej Európe. Tvoria tak najväčší decentralizovaný pamätník v Európe. Na kameni Stolpersteine s mosadznou tabuľkou (10×10 cm) je uvedené meno obete, dátum narodenia a jej osud (zatknutie, deportácia či miesto zavraždenia). Zvyknú sa osadzovať pred domami, kde tieto osoby žili a pamätník vo verejnom priestore na zemi zahŕňa viacero symbolík – dáva možnosť stotožniť sa s obeťou a do budúcna varuje pred opakovaním zločinu, okoloidúci sa pohľadom na kameň na zem symbolicky klania pred obeťou.

V dnešnom článku pokračujeme v predstavení doteraz historikmi málo prebádaného tzv. Hreblayovho plánu Košíc. Plány mestského inžiniera Antona Hreblaya pokračujú ďalšími vyobrazeniami pozemkov mestského chotára, tentoraz si priblížime chotárne miesta východne a severne od centra Košíc. Tieto plány sú zaujímavé niektorými pôvodnými slovenskými názvami dokazujúcimi osídlenie širšieho okolia Košíc aj slovenským obyvateľstvom.

Mesto Košice vzdalo poctu významnej košickej osobnosti, mešťanostovi, ktorý stál na čele mesta najdlhšie spomedzi všetkých – 34 rokov (v rokoch 1872 – 1906). Park vo vnútrobloku medzi ulicami Oštepová, Rosná a Košťova v mestskej časti Juh pomenovalo ako Park Teodora Münstera.

Liehovarníctvu sa v Košiciach veľmi nedarilo. V 60. rokoch 19. storočia bolo v meste osem liehovarov a z nich sa udržali iba dva, aj to nakrátko. Na príčine boli stúpajúce výrobné náklady, keď začali vyrábať lieh z obilnín namiesto zemiakov a dovoz týchto surovín bol z väčších vzdialeností. Avšak popri neprosperite liehovaru sa v meste darilo výrobniam likérov. V Košiciach boli dve likérky firiem Bratia Kohnovci a Adler a Gold a obe boli v celej krajine veľmi uznávané.

Sú miesta notoricky známe a potom i také, ktoré poznajú len ostrieľaní turisti. A keď ich potom človek objaví, čuduje sa ako ich mohol tak dlho prehliadať napriek tomu, že sa nachádzajú takpovediac za domom.

V rámci dnešnej časti cyklistického objavovania krás Abova zamierime k populárnemu Ružínu. Cieľom však nebude lodenica pri Bradane či festivalová Počkaj beach v Margecanoch. Vďaka Vrchárskej korune Abova objavíme slušne utajené miesto, ktoré navštevujú generácie trampov a spomienku na viacerých z nich predstavujú pietne tabuľky na skale blízko pokojnej hladiny vody.

Turistických podujatí je mnoho, no najhodnotnejšie sú tie s bohatou tradíciou. Tá sa totiž kúpiť nedá a tradičné akcie nie sú spájané len s aktuálnymi zážitkami, ale aj bohatými spomienkami.

Prvý závan leta vystriedal bláznivý apríl a víkend by mal byť podľa RNDr. Jozefa Iľka, CSc opäť príjemne teplý. Nám cykloamatérom tak nič nebráni vytiahnuť z pivníc dvojkolesových priateľov a vybrať sa za ďalšími krásnymi miestami Vrchárskej koruny Abova.